Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, 
vyhrážania, zneužívania moci, psychického, fyzického, 
sexuálneho, ekonomického a spoločenského nátlaku. 
Násilím je, keď jeden človek núti iného človeka robiť niečo, čo nechce, alebo keď mu naopak bráni v činnosti, ktorú robiť chce. Násilím je aj to, keď niekto v inom človeku vyvoláva strach. 
Násilie v rodine sa často nazýva aj domáce násilie, pretože sa odohráva najčastejšie v domácnostiach a to medzi blízkymi ľuďmi. Podľa zákona sa za blízkeho človeka považuje: 
- príbuzný v priamom pokolení
- osvojiteľ, osvojenec
- súrodenec a manžel
- bývalý manžel, druh, bývalý druh
- rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou 
- osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti
- a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
 
Ak zákon hovorí o blízkej a zverenej osobe, má na mysli osoby, ktoré boli zverené rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného štátneho orgánu do starostlivosti alebo výchovy iného človeka:
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (náhradná osobná starostlivosť), 
b) pestúnska starostlivosť 
c) ústavná starostlivosť.
 
Zákony  trestajú každé násilné konanie. Avšak týranie blízkej a zverenej osoby postihujú samostatným paragrafom (§208  Trestného zákonníka). V ňom je týranie blízkej a zverenej osoby zadefinované samostatne.
 
Je dôležité poznať presné formulácie, preto text paragrafu uvádzame v celom znení:
(1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, 
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, 
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, 
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, 
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, 
b) z osobitného motívu (z pomsty alebo zo sexuálneho motívu), 
 
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
 
(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu 
na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.
 
Zákony trestajú aj vyhrážanie usmrtením, ublíženie na zdraví, vydieranie, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie. 
 
Naša nová právna úprava určuje, že trestná sadzba je vyššia, ak tieto trestné činy vykoná osoba, voči ktorej je obeť „blízkou a zverenou osobou“, než keď je páchateľom osoba cudzia, pretože násilie voči blízkej a zverenej osobe má 
oveľa závažnejšie následky nielen pre obeť, ale aj pre ostatných blízkych ľudí, pre svedkov a v konečnom dôsledku pre celú spoločnosť.

Prvoradá je bezpečnosť - vaša aj vašich detí. Je užitočné, ak si vopred premyslíte niektoré veci pre prípad, že by ste museli rýchlo opustiť obydlie. Je to akýsi bezpečnostný plán. 
Predovšetkým si zhromaždite dokumenty, ku ktorým by ste sa po opustení spoločnej domácnosti dostali len ťažko, prípadne si pripravte kópie z nich. Ide najmä o vaše osobné doklady (OP, cestovný pas, kartu poistenca a pod.), doklady vašich detí (rodné listy, pasy a prípadné preukazy), list vlastníctva od bytu (domu), nájomná zmluva, vkladné knižky, kópie zmlúv o vedení účtu, o stavebnom sporení, cenné papiere, kópie dokladov o automobile a pod. 
 
Premyslite si, kam by ste mohli utiecť z domu v prípade priameho ohrozenia. Dohodnite sa so susedkou, kamarátkou, kolegyňou, niekým z príbuzenstva, s kýmkoľvek, komu dôverujete, že tam môžete v prípade núdze kedykoľvek prísť. Pre vašu bezpečnosť je najlepšie, ak partner nevie, kam ste 
sa ukryli. Už aj u nás existuje niekoľko bezpečných domov pre ženy (azylové domy); spravujú ich zväčša mimovládne organizácie, ale je ich málo a je dobré sa o nich vopred informovať. Adresy mimovládnych organizácií, kde môžete 
dostať informácie, sú na konci brožúry. 
 
Môžete sa obrátiť na niektorú z nich, aby vám pomohla vypracovať bezpečnostný plán a premyslieť si vašu situáciu a možnosti.
 
Ak vás násilník napadne, zavolajte políciu na tel. čísle 158, prípadne mestskú políciu na čísle 159.
Možno nebudete môcť použiť telefón, preto ak sa obávate napadnutia, je dobré vopred si dohodnúť s niekým zo susedov (alebo s deťmi) znamenie, (napríklad zabúchanie na stenu),  ktoré bude znamenať: Volajte políciu!

Násilníci často predstierajú, že je u vás všetko v 
poriadku, a môže sa stať, že policajti budú chcieť 
odísť v presvedčení, že išlo len o „manželskú hádku“, 
pokiaľ nepočujú priamo volanie alebo aspoň výzvu o pomoc. Trvajte na tom, aby vstúpili dnu. Polícia je v prípade akútneho ohrozenia života, zdravia alebo majetku povinná vstúpiť do bytu a násilníka môže zadržať (odviezť ho do cely 
policajného zaistenia na 24 hodín), alebo podľa nového zákona o Policajnom zbore môže polícia násilníka vykázať na 48 hodín z užívania bytu (domu).
 
Ak policajný orgán alebo vyšetrovateľ násilníka odvedie, musí zadržanie neodkladne ohlásiť prokurátorovi a odovzdať mu odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, aby prokurátor prípadne mohol podať návrh na vzatie do väzby. 
Návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu. Ak ho zoberú do väzby, uveďte vyšetrovateľovi alebo policajtovi telefonický kontakt, na ktorom vás môžu vyrozumieť o prepustení násilníka z väzby alebo jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.  

Dňa 15.12.2008 nadobudol V Slovenskej republike účinnosť zákon č. 491 z 24. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 
Návrh tejto novely vytvorilo občianske združenie Aliancia žien Slovenska a dňa 11.11.2006 ho  predložilo listom na Ministerstvo vnútra SR. 
 
Policajti majú oprávnenie násilníka vykázať zo spoločného obydlia a to vtedy, keď policajt zistí závažné skutočnosti, ako napr. že možno očakávať útok na základné právom chránené hodnoty ako život, zdravie, sloboda alebo ak možno očakávať zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. 
 
Ak policajt použije svoje oprávnenie vykázať násilníka, má to za následok dočasné a okamžité obmedzenie jeho užívacieho práva k bytu, domu alebo k inému priestoru spoločne obývanému s ohrozenou osobou a to bez ohľadu na to, kto  byt (dom) vlastní (napr. nájom bytu, spoločný nájom bytu manželmi, vlastníctvo nehnuteľnosti alebo BSM). Policajt nie je súdnym orgánom a z tohto dôvodu nebude musieť skúmať majetkové vzťahy ohrozenej a vykázanej osoby k bytu (domu). 
 
Zákon pozná dve formy oprávnenia: 
- vykázanie, ktoré má účinky momentom vyslovenia, teda okamžite
- zákaz vstupu, ktorým sa vykázanej osobe zakazuje vstúpiť do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania. 
 
Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia násilníka aj počas jeho momentálnej  neprítomnosti, napr. ak ušiel pred príchodom polície. 

Dňa 15.12.2008 nadobudol V Slovenskej republike účinnosť zákon č. 491 z 24. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh tejto novely vytvorilo občianske združenie Aliancia žien Slovenska a dňa 11.11.2006 ho predložilo listom na Ministerstvo vnútra SR.

Policajti majú oprávnenie násilníka vykázať zo spoločného obydlia a to vtedy, keď policajt zistí závažné skutočnosti, ako napr. že možno očakávať útok na základné právom chránené hodnoty ako život, zdravie, sloboda alebo ak možno očakávať zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby.

Ak policajt použije svoje oprávnenie vykázať násilníka, má to za následok dočasné a okamžité obmedzenie jeho užívacieho práva k bytu, domu alebo k inému priestoru spoločne obývanému s ohrozenou osobou a to bez ohľadu na to, kto byt (dom) vlastní (napr. nájom bytu, spoločný nájom bytu manželmi, vlastníctvo nehnuteľnosti alebo BSM). Policajt nie je súdnym orgánom a z tohto dôvodu nebude musieť skúmať majetkové vzťahy ohrozenej a vykázanej osoby k bytu (domu).

Zákon pozná dve formy oprávnenia:
- vykázanie, ktoré má účinky momentom vyslovenia, teda okamžite
- zákaz vstupu, ktorým sa vykázanej osobe zakazuje vstúpiť do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania.

Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia násilníka aj počas jeho momentálnej neprítomnosti, napr. ak ušiel pred príchodom polície.

Ak podľa úsudku policajtov  nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, násilníka neodvedú ani nevykážu. Pre svoje potreby spíšu o incidente úradný záznam. (Požiadajte ich, aby vám dali o incidente aspoň potvrdenie.) To však ešte neznamená, že bolo začaté trestné konanie. Najprv musíte podať trestné oznámenie  To sa podáva do zápisnice na policajnej stanici, na spísanie ktorej vás odvezú policajti alebo pozvú až na druhý deň. Na policajnú stanicu sa dostavte radšej z vlastnej iniciatívy a podanie trestného oznámenia neodďaľujte. Vypovedať v takýchto veciach na polícii je stresujúce, preto je dobré, ak vás bude niekto sprevádzať, morálne podporovať a pomáhať vám - môže to byť dôveryhodná osoba z vášho okolia, ktorá pozná vašu situáciu. Prípadne kontaktujte mimovládnu organizáciu, ktorá sa venuje pomoci týraným ženám (ak máte to šťastie a je taká vo vašom okolí), a požiadajte o radu, podporu a pomoc.
Trvajte na tom, aby vám vydali potvrdenie o trestnom oznámení a požiadajte aj o kópiu trestného oznámenia.  
O výsledkoch vášho trestného oznámenia vás musia oboznámiť do 30 dní dňa jeho podania. Polícia resp. vyšetrovateľ spravidla rozhodne o tom, že násilníka obviní, alebo postúpi vec priestupkovému orgánu alebo vec tzv. odloží (pretože sa nepreukáže že bol trestný čin spáchaný resp. nezistí sa identita páchateľa). 

Ak váš prípad postúpia na priestupkový orgán (Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy), jeho zamestnanci alebo zamestnankyne si vás tam pozvú aj s vaším partnerom na „prejednanie“. Ak bude uznaný zo spáchania priestupku, môžu mu uložiť finančnú pokutu alebo pokarhanie. 
Pre prípad, že by sa situácia zopakovala a znovu by ste sa dostali len na priestupkové oddelenie, je dobré mať všetky písomné materiály týkajúce sa partnerovho správania odložené na bezpečnom mieste. Tak budete môcť doložiť jeho predchádzajúce konanie.
Ak nie ste spokojná s postupom polície, (napr. neštandadný postup, prieťahy vo vyšetrovaní, ak bolo trestné stíhanie začaté a vzápätí zastavené ) 
môžete sa obrátiť písomne na tzv. „dozorujúceho prokurátora“ na súd, ku ktorému patríte podľa miesta bydliska so žiadosťou o prešetrenie postupu policajného orgánu. Ten môže rozhodnúť inak a nariadiť pokračovať v trestnom stíhaní a vyšetrovaní. Pozor! Máte na to krátku 3 dňovú lehotu.
V prípade, že policajti (tí ktorí prišli na miesto činu) sa voči vám chovali zaujate, nadržiavajú násilníkovi alebo zanedbávajú svoje služobné povinnosti, môžete sa so sťažnosťou obrátiť telefonicky (tel. Min.vnútra SR 09610 111 11) alebo písomne (Ministerstvo vnútra SR, Inšpekcia MV SR, Pribinova 2, Bratislava). 
Ak chcete sama podať trestné oznámenie, urobte tak priamo osobne alebo písomne na adresu príslušnej prokuratúry podľa vášho miesta bydliska. Priložte k nemu potvrdenie od polície o trestnom oznámení alebo o priestupkových konaniach a akékoľvek ďalšie dôkazy o násilí, ktoré vás postihlo.

Áno. Zákon posudzuje každý trestný čin nezávisle od toho, či obvinený niekedy predtým spáchal rovnaký, alebo aj iný 
násilný trestný čin a či bol zaň odsúdený. Ak sa páchateľovi dokáže jeho vina, bude odsúdený. 
Páchateľovi môže byť jeho recidíva (opakovanie trestnej činnosti) priťažujúcou okolnosťou, čo môže mať za následok zvýšenie trestnej sadzby.

Súd tak môže urobiť vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, 
b) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
c) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Ochranné liečenie - protialkoholické, resp.protidrogové liečenie ukladá súd zvyčajne vtedy, ak možno dôvodne predpokladať, že páchateľ bude v násilnom konaní pokračovať. 
V zahraničí existuje už aj špeciálne liečenie pre ľudí s násilníckymi sklonmi. 
Pri každej reálnej hrozbe od násilníka závislého na alkohole alebo iných návykových látkach (drogy), informujte políciu. Môžu ho odviesť do liečebného zariadenia, ktoré si musí do piatich dní zadovážiť súhlas súdu s jeho pobytovou liečbou.

V minulosti záviselo trestné stíhanie pre trestné činy násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, obmedzovania osobnej slobody, vydierania, porušovania domovej slobody, znásilnenia od súhlasu poškodenej. Ak poškodená súhlas stiahla, už ho nemohla znovu udeliť. Prax však ukázala, 
že v prípade násilia v rodine bola týraná žena vystavená nátlaku zo strany násilníka, alebo aj príbuzných, aby súhlas s trestným stíhaním stiahla. 
 
Preto došlo k zmene legislatívy. Ak podáte trestné oznámenie osobne alebo písomne na polícii alebo na prokuratúre, trestné stíhanie sa začne aj bez vášho výslovného súhlasu a už ho nemôžete zastaviť. Štát koná za vás, presne tak ako pri iných trestných činoch, kde sa k trestnému stíhaniu páchateľa 
nevyžaduje súhlas poškodenej/poškodeného. Väčšina násilných trestných činov sú tzv. oficiálne delikty, čo znamená, že štát je povinný konať z úradnej povinnosti. To znamená, že štátne orgány musia aj v prípade násilia v rodine začať konať z úradnej povinnosti a prešetriť všetky okolnosti. 
 
Táto zmena však súčasne priniesla aj to, že ak by ste zámerne v ďalšom konaní menili výpoveď s cieľom zastaviť trestné stíhanie násilníka, hrozí riziko, že budete obvinená a trestne stíhaná pre trestný čin krivej výpovede.    
 
V súčasnosti sa súhlas obete s trestným stíhaním vyžaduje už len výnimočne, a to pri menej závažnom a neúmyselnom ublížení na zdraví a pri neposkytnutí pomoci. 

Áno. Zákon dokonca hovorí o tom, že ten, „kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha trestný čin 
alebo došlo k trestnému činu“, je povinný to bezodkladne oznámiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi či policajnému orgánu. A zákon hovorí aj o tom, že ak sa hodnoverným spôsobom dozvieme, že niekto iný pripravuje alebo pácha trestný čin, musíme takýto trestný čin prekaziť, ak tak môžeme urobiť „bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by sme seba alebo blízku osobu uviedli do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania“.
Ak by sa tak nestalo, táto osoba pácha trestný čin neoznámenia trestného činu. Bude postačovať ak náhodní svedkovia alebo susedia oznámia anonymne dané skutočnosti. Vtedy by mala polícia na mieste činu začať vykonávať neodkladné úkony t.j. najmä zabezpečovať dôkazy, vypočuť svedkov, prizvať si službu kriminálnej polície na zabezpečenie technicky náročnejších stôp a podobne. Trestné stíhanie vedie následne vyšetrovateľ s prokurátorom samostatne.  

Ako dôkaz sa môže použiť všetko, čo prispeje k náležitému objasneniu veci a čo bolo získané zákonným spôsobom. Dôkazmi sú najmä výpovede obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, obhliadka miesta činu, zvukový a obrazový záznam, veci a listiny dôležité pre trestné stíhanie.
Zvukový a obrazový záznam možno zhotoviť i bez súhlasu páchateľa, a súd posúdi či ho akceptuje ako dôkaz. Avšak existencia tohto dôkazu môže páchateľ psychologicky pritlačiť k priznaniu, i keď by bol daný zvukový a obrazový záznam nepoužiteľný pre potreby trestného stíhania.    
Je teda dôležité zaobstarať si a odložiť písomné doklady, ktoré by mohli napomôcť vyšetrovaniu, napríklad lekárske potvrdenia o utrpených zraneniach, ale aj fotografie, magnetofónové a video nahrávky, roztrhané šaty alebo predmety, ktoré násilník použil pri násilí voči vám či vašim deťom. Dôležité sú aj výpovede svedkov, napr. susedov, známych, kolegov, kolegýň či príbuzných. 
 
Najlepšie je podať trestné oznámenie čím skôr, dbajte však na svoju bezpečnosť a majte pripravený bezpečnostný plán. Ak môžete, kontaktujte odborníčky v niektorej mimovládnej organizácii. 

Ihneď ako bude vzatý do väzby, podajte na súd návrh, aby vydal 
tzv. predbežné opatrenie, ktoré dočasne upraví vaše bytové pomery a zakáže násilníkovi vstúpiť do vášho bytu (§ 76 ods.1 písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku). Nie je pritom rozhodujúce, či je byt (dom) v obecnom, družstevnom 
alebo súkromnom vlastníctve.
 
Ak súd rozhoduje o vydaní predbežného opatrenia na ochranu maloletých detí alebo osôb ohrozených násilím, rozhodne bez zbytočného odkladu najneskôr do siedmich dní od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
 
Predbežné opatrenie nariaďuje násilníkovi, aby na určený čas nevstupoval do domu alebo bytu, v ktorom bývate. Tento čas určuje súd s ohľadom na nasledujúce alebo prebiehajúce súdne konanie (napr. rozvod), a teda môže byť rôzny. 
 
Ak násilník nerešpektuje predbežné opatrenie, treba podať na súd návrh na „výkon rozhodnutia“. Žiaľ, zákon neurčuje lehotu, do ktorej má súd rozhodnúť.
Ak násilník nerešpektuje ani „výkon rozhodnutia“, dopúšťa sa trestného činu, za ktorý mu hrozí odňatie slobody na jeden rok až päť rokov. (podľa § 349 Trestného zákona – marenie výkonu úradného rozhodnutia).

Je dobré, ak máte niekde na bezpečnom a dostupnom mieste (napríklad u spoľahlivej susedy alebo na pracovisku) uložené doklady (občiansky preukaz, rodné listy, zdravotné karty, školské a zdravotné záznamy vašich detí, doklady o poistení a bankových účtoch, vkladné knižky, doklady preukazujúce 
váš podiel na spoločnom majetku a pod.), nejaké peniaze a platobné karty, cenné predmety a predmety tzv. citovej hodnoty, lieky, adresár s potrebnými telefónnymi číslami, najnutnejšie oblečenie, prípadne doklady a kľúče od auta, 
hračku, prípadne školské potreby pre dieťa/deti. 
 
V žiadnom prípade sa tým bytu nevzdávate (čo je samozrejmé, ak je v osobnom vlastníctve, ale neprídete oň, ani keď je družstevný). Odporúčame vám však písomne zahlásiť na bytové družstvo, že ste bola nútená dočasne opustiť spoločný byt.
Je však potrebné priebežne kontrolovať či nevznikol na nájomnom či iných službách spojených s užívaním bytu (plyn, elektrina a pod.) dlh, nakoľko ak by vznikla podlžnosť na nájomnom za obdobie viac než 3 mesiace, hrozí, že dostanete výpoveď nájmu bytu bez nároku na bytovú náhradu. Opustením spoločnej domácnosti sa nezbavuje povinnosti podieľať sa na uhrádzaní platieb súvisiacich so spoločným bytom. 

Všetok majetok (ale aj dlhy!) nadobudnuté počas trvania manželstva je spoločný, nazýva sa BSM, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. BSM sa delí až po rozvode. Zo závažných dôvodov môžete na súd podať návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva ešte počas trvania manželstva (por. § 148a ods.2 Občianskeho zákonníka), napr. ak by ďalšie trvanie takéhoto spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom (§ 148 ods.2 Občianskeho zákonníka).
 
Súd môže takému návrhu vyhovieť v prípadoch, keď jeden z manželov nehospodárne nakladá so spoločným majetkom, ničí spoločný majetok pod vplyvom alkoholu, žije na úkor rodiny bez pričinenia sa o vytváranie spoločného majetku a podobne. 
 
Problémom so zneužívaním spoločného majetku v manželstve možno 
predchádzať aj dohodou o vyňatí niektorých vecí z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 149 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Takáto dohoda však vyžaduje súhlas oboch manželov a musí byť spísaná pred notárom formou
notárskej zápisnice, čo je v prípade násilia len ťažko možné.
(Táto problematika je komplikovaná a preto sa obráťte s každým prípadom na právnika/právničku.)

Pokiaľ máte byt v spoločnom nájme manželov a po rozvode sa nedohodnete, kto bude byt užívať, môže o zrušení spoločného nájmu na návrh jedného z manželov rozhodnúť súd. Súd zároveň určí, ktorý z vás bude byt ďalej užívať ako nájomca, pričom je povinný brať na zreteľ záujmy maloletých detí a názor prenajímateľa. 
Preto je veľmi pravdepodobné, že v prípade zverenia detí do starostlivosti matky, súd v záujme detí rozhodne aj o jej práve byt naďalej užívať. Súd rozhodne aj o tom, či má manžel právo na bytovú náhradu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa - teda nielen v prípade násilia, ale aj vtedy, ak manžel zneužíval svoje postavenie v rodine, nestaral sa o spoločnú domácnosť, neprispieval na výživu detí a preukáže sa, že bol násilnícky - môže súd rozhodnúť, že mu bytová náhrada nepatrí, t. j. má právo len na náhradné ubytovanie (napr. ubytovňa, slobodáreň), prípadne prístrešie (nocľaháreň).
Bytovými náhradami sú 
a. náhradný byt
b. náhradné ubytovanie
c. prístrešie.
 
a. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Náhradný byt je potrebné alebo kúpiť alebo zabezpečiť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, pričom nájomné si bude platiť sám.  
b. Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
c. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.

Ak bývalému manželovi musíte zohnať bytovú náhradu, nie je povinný sa vysťahovať z bytu skôr, ako mu ju zabezpečíte. Ak však bezdôvodne odopiera prijať bytovú náhradu, môžete podať návrh na výkon exekúcie t.j. jeho vysťahovanie. Zákon presne ustanovuje, aká musí byť bytová náhrada. 

V prípade, že sa neviete dohodnúť, alebo/a nemáte peniaze, aby ste exmanžela vyplatili z polovice trhovej ceny bytu, treba žiadať súd žalobou na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov BSM (§ 149 ods.1 a 3 OZ), aby váš spoločný majetok primerane rozdelil. V návrhu musíte presne rozpísať vašu predstavu. 
Súd rozhodne, že byt sa predá na dražbe a výťažok z predaja bytu sa rozdelí. Nezabudnite, že keď podávate návrh na súd na rozdelenie bytu, musíte zaplatil súdny poplatok, ktorý je vysoký. Podľa zákona za návrh na vysporiadanie BSM sa platí súdny poplatok vo výške 3% z trhovej hodnoty predmetu konania, ktorú určí znalec. V prípade, že na súde uspejete, vami zaplatený súdny poplatok prejde do nákladov odporcu. Súdny poplatok mu bude strhnutý z výšky jeho podielu za byt, teda o to menej dostane z výťažku z predaja bytu na dražbe. Je potrebné uviesť, že na dražbe byt stratí reálnu hodnotu, preto ak je to možné, je pre obe strany rozumnejšie sa dohodnúť!   
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vysporiadané súdom, platí, že sa obaja stávate spoluvlastníkmi - a teda prípadnú nehnuteľnosť 
vlastníte rovnakým podielom. 
(Táto problematika je komplikovaná a preto sa s každým prípadom obráťte na právnika/právničku.) V prípade potreby zastupovania na súde, je vhodnejšie si nechať poskytovať právne služby od advokáta. 

Ak ste podali návrh na rozvod a súd vás rozviedol, postup je nasledovný:
Keď sa rozsudok o rozvode stane právoplatným (keď sa ani jeden z vás neodvolal, prešlo 15 dní od doručenia rozsudku a na príslušnom súde si na ňom dáte vyznačť jeho právoplatnosť), treba pristúpiť k tzv. majetkovému vysporiadaniu. Majetok, ktorý manželia nadobudli počas spoločného manželstva až do právoplatného rozvodu, sa nazýva bezpodielové vlastníctvo manželov, BSM. Je to teda všetok hnuteľný majetok (napr. práčka, televízor, starožitnosti, auto, riad atď.) a nehnuteľný majetok (napr. byt, pozemok, chata, garáž atď.). Do bezpodielového majetku manželov nepatrí majetok získaný dedičstvom, darom alebo v reštitúciách, veci osobnej potreby (lieky, ale napríklad aj obrúčka) a veci, ktoré slúžia jednému z manželov na výkon povolania. Ak sa nedohodnete treba podať návrh na súd na „vysporiadanie BSM“. 
Žalobu o delenie majetku treba dať na súd, ktorý rozhodol o rozvode manželstva. Pozor, ide o dve odlišné konania. Nemôžete v konaní o rozvode žiadať hneď aj majetkové vysporiadanie! Žalobu o delenie majetku je potrebné podať do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Ak ste boli spolu s manželom spoločníčka v obchodnej spoločnosti, nesmie obchodný podiel previesť bez vášho súhlasu. Súd, ktorý vedie obchodný register, by nemal vykonať zápis prevodu obchodného podielu bez vášho písomného a  notárom overeného súhlasu. Ak je manžel len sám spoločníkom, zisk z prevodu obchodného podielu spadá do BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Aj keď je firma len manželova, tak ako manželka máte právo na finančné vyrovnanie z podielu na zisku, ktorý plynie manželovi z obchodného podielu. Výšku podielu na zisku možno zistiť podľa celkového zisku spoločnosti.  
Iba v prípade, ak vlastnil obchodný podiel pred uzatvorením manželstva, zisk z jeho predaja nespadá do BSM. 

Písomne informujte príslušnú poisťovňu o neplatení odvodov a žiadajte o vykonanie kontroly platenia. Ako zamestnankyňa máte právo na informácie. Vy, ako poistenkyňa, sa nemáte čoho obávať, nakoľko všetky dávky, na ktoré máte nárok (nemocenské, dôchodkové dávky) či ošetrenie na základe verejného zdravotného poistenia vám budú poskytnuté a to aj napriek tomu, že za vás manžel odvody neplatil. Odvody budú od neho vymáhať poisťovne aj s príslušnými penálmi. Celú záležitosť môžete oznámiť i na políciu, nakoľko neodvedenia mzdy a poistných odvodov je trestný čin. 

Nie, trvalý pobyt má len evidenčný charakter. Kedykoľvek mu ho môžete zrušiť, ak ste výlučnou vlastníčkou bytu (domu). V prípade, že v byte (doma) nemá trvalý pobyt a nemá ani iné užívacie právo (napr. vlastníctvo, nájom) môžete privolať políciu s prosbou, aby osobu vyviedli von. 

To, že ste investovali dedičstvo do rodinného majetku,  sa musí zohľadniť pri delení majetku tak, že sa exmanželovi zníži výška podielu o financie, ktoré ste vynaložili z vlastného majetku na spoločný majetok (t.j. BSM majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov). 

Ak máte neplnoleté deti, t. j. deti do 18. roku veku, a váš manžel sa už počas trvania manželstva o ne nestará, t. j. neprispieva primeraným spôsobom na ich výchovu, vzdelanie, oblečenie atď., je možné aj počas manželstva písomne žiadať súd o vydanie predbežného opatrenia (§ 76 ods.1, písmeno 
a,b Občianskeho súdneho poriadku), a to podľa písm. a/, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, ako aj písm. b/, aby odovzdal dieťa do vašej starostlivosti. 
 
Pokiaľ sa rozhodnete rozviesť a máte neplnoleté deti do 18. roku veku, súd zároveň s návrhom na rozvod rozhoduje aj o zverení detí do výchovy jednému z rodičov (§ 24 ods. 1  Zákona o rodine). V rámci rozsudku súd určuje aj výšku výživného. Rozvedený násilník veľmi často “trestá“ ženu neplatením výživného či platením nedostačujúceho výživného na deti, a to aj vtedy, keď je dobre finančne situovaný. Ak sa dozviete nové skutočnosti o finančnej situácii otca dieťaťa, alebo ak sa náklady na dieťa výrazne zvýšia, môžete kedykoľvek požiadať súd o úpravu výšky výživného, doplatenie predchádzajúceho 
výživného, či zaplatenie výživného spätne na 3 roky (§ 99 ods.1 Zákona o rodine, § 163 Občianskeho súdneho poriadku).
 
Neplatenie výživného (minimálne 3 mesiace v období dvoch rokov) je trestné, takže ak otec dieťaťa neplatí vymedzené výživné, treba naňho podať trestné oznámenie (§ 207 Trestného zákona - zanedbanie povinnej výživy). Takéto konanie je trestné aj vtedy, ak sa stalo neúmyselne, čiže napr. z nedbanlivosti.

Pre určovanie výšky výživného neexistujú tabuľky, ktorými by sa súdy riadili, tak ako je tomu napr. v Nemecku (tzv. düsseldorfská tabuľka výpočtu výživného). Pri určovaní výšky výživného prihliada súd ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodiča. Dôležité pritom je, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zákon o rodine určuje len minimálnu výšku výživného, ktorá sa vypočíta ako 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa t.j. toho času 25,35 EURO.(od 1.7.2009)

V praxi sa často stávalo, že tzv. povinný rodič (ten, ktorý platí výživné) so súdom nespolupracoval a neprekladal doklady, ktoré by svedčili o jeho príjme. Stávalo sa, že vykazoval minimálny plat alebo nízke daňové priznanie. Súd môže neuznať niektoré výdavky ako zbytočné, aj keď daňové priznanie ich znesie. (napr. ak všetok zisk vložil do cesty okolo sveta alebo do kúpy luxusnej jachty či nového domu). Súd nebude vychádzať z príjmu, ktorý deklaruje v daňovom priznaní, ale z príjmu, ktorý by bol dosiahol, keby nebol odpočítal sporný výdavok. Preto mu nový zákon o rodine prikazuje preukázať súdu svoje príjmy, údaje chránené napríklad daňovým či obchodným tajomstvom a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, bude súd vychádzať z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, t.j. 3 703,8 EURO. (1.7.2009)

Zákon (o rodine) prikazuje rodičom živiť svoje deti, (tzv. vyživovacia povinnosť). Keď sú deti malé, obvykle jeden rodič s nimi ostáva doma, zatiaľ čo druhý rodič zarába peniaze. Tieto peniaze sú spoločné a majú slúžiť v prvom rade na chod domácnosti a obživu rodiny. Ak tomu tak nie je a zarábajúci rodič si peniaze privlastňuje, môže druhý rodič (manžel/ka) podať návrh, aby súd určil, akou sumou má prispievať na dieťa a to aj počas trvania manželstva. Teda aj bez toho, aby sa manželstvo rozvádzalo, môže súd (a na návrh musí) prikázať zarábajúcemu rodičovi, aby finančne prispieval na dieťa. Návrh sa podáva na súd v obvode, kde žije dieťa. Podanie je bezplatné. Návrh sa v danom prípade odôvodňuje ustanovením § 65 Zákona o rodine.

V zásade trvá vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu dovtedy, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo, tzv. nezaopatrenosť dieťaťa. Po dosiahnutí plnoletosti (18 rokov) a po ukončení stredoškolského vzdelania trvá vyživovacia povinnosti ďalej len v prípade, ak dieťa bude ďalej študovať na vysokej škole. Súdna prax často vymedzuje túto povinnosť maximálnou vekovou hranicou 25 rokov.

Treba si uvedomiť, že po rozvode nejde o výživné v pravom slova zmysle, ale len o príspevok na výživu. Tento príspevok na výživu má zabezpečiť, aby obaja manželia mali rovnakú životnú úroveň. Predpokladom teda je, že manželova či exmanželova životná úroveň je vyššia ako vaša.

Podmienkou nároku na príspevok je, že jeden z manželov nie je schopný živiť sa sám. Napríklad ak sa nemôže zamestnať z dôvodu vysokého veku alebo zlého zdravotného stavu. Ďalším kritériom môže byť starostlivosť bývalej manželky o deti pochádzajúce z rozvedeného manželstva. Zverenie detí do starostlivosti rozvedenej manželke môže byť po posúdení všetkých okolností prípadu považované ako zníženie jej schopnosti živiť sa sama, keďže výchova detí znižuje jej možnosť zamestnať sa napr na plný úväzok alebo v náročnej práci s nadčasmi a pod. Vtedy súd môže ale i nemusí priznať rozvedenej manželke príspevok na jej výživu. Daný príspevok je však potrebné odlišovať od výživného na deti. Toto výživné patrí deťom zatiaľ čo príspevok na výživu rozvedenej manželky patrí rozvedenej manželke.

Na druhej strane súd berie do úvahy schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Príspevok na výživu rozvedeného manžela/ky možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Dobu piatich rokov možno výnimočne predĺžiť a to vtedy, ak rozvedený manžel/ka, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby.